Ako vzniká produktová fotografia – 4. časť, postprodukcia
V poslednom diely tejto série si priblížime proces retušovania a popíšeme si niekoľko užitočných techník, ktoré nám pomôžu premeniť dobré fotografie na naozaj profesionálne.
Odstránenie nečistôt
Ani pri veľkej snahe sa nám pri fotografovaní nepodarí udržať hodinky úplne čisté. Všadeprítomné prachové častice sa na makro záberoch objavia vždy. Aj keď celú fotografovanú oblasť očistím pred fotografovaním pomocou stlačeného vzduchu a antistatickým štetcom, do niekoľkých sekúnd sa zvykne prach vrátiť nazad. Veľké množstvo používaných materiálov ho doslova priťahuje. Gumené remienky sú kapitolou samou o sebe. Na tie sa prach doslova prilepí.
Všimnite si drobné čiastočky prachu na karbónovom povrchu. Vzávislosti od použitia fotografie (tlačený katalóg, billboard alebo web) musia byť odstránené aj takéto takmer mikroskopické čiastočky prachu.
Pozrime sa ako postupovať pri odstraňovaní drobných nečistôt v Photosope.
Healing brush (retušovací štetec), patch (záplata) a clone stamp tool (klonovacie razítko). Tieto nástroje sú naozaj základom. Sú jednoducho použiteľné a dostupné pre každého. Myslím, že nie je potrebné ich funkciu bližšie vysvetľovať. V priebehu rokov sa tieto nástroje zlepšili natoľko, že s nimi zvládneme vyretušovať takmer všetky možné nečistoty. Niekedy však narazíte na ich limity. Nájdete ich hlavne v miestach, kde svetlo vytvára jemné farebné prechody na fotografii a vy potrebujete odstrániť nečistoty bez ich porušenia, zároveň však zachovať jemnú textúru povrchu. Tu nám príde vhod pokročilejšia profesionálna technika, ktorou získame kontrolu nad farebným prechodom aj textúrou materiálu.
Frekvenčná separácia. Táto technika je najviac používaná pri retušovaní portrétov, ale svoje miesto si našla aj v produktovej fotografii. Jedná sa o rozdelenie fotografie na tzv. nízkofrekvenčnú vrstvu a vysokofrekvenčnú vrstvu. Nízkofrekvenčná vrstva obsahuje všetky farebné údaje a jemné prechody, vysokofrekvenčná vrstva zasa všetky detaily a jemné textúry.
Po rozdelení fotografie na jednotlivé vrstvy získavame kontrolu nad farbou, prechodmi aj textúrou. Keďže sú tieto rozdelené do jednotlivých vrstiev, môžeme ich retušovať jednotlivo. Najprv sa zameriavame na odstránenie prachových častíc z vysokofrekvenčnej vrstvy, bez toho aby sme poškodili textúru materiálu alebo farebné prechody na fotografii.
To isté potom platí aj v opačnom prípade, kedy môžeme dolaďovať farebné prechody na nízkofrekvenčnej vrstve bez poškodenia samotnej textúry materiálu.
Digitálny kompozit
V niektorých prípadoch je takmer nemožné zachytiť výslednú fotografiu ako jeden perfektný záber. Namiesto času, ktorý by sme stratili dolaďovaním drobných detailov, môžeme radšej využiť techniku spájania viacerých záberov do jedného - tzv. digitálny kompozit.
Pri fotografovaní hodiniek čelíme hneď niekoľkým problémom. Na drobných plôškach sa nám vytvárajú nechcené odrazy, ktoré rušia celkový dojem. Ak by sme chceli všetko zachytiť v jednom zábere, museli by sme vhodne umiestniť odrazové plochy mimo záberu. V závislosti od polohy fotoaparátu voči predmetu toto nie je vždy možné.
Získavanie kontroly nad odrazmi s použitím prídavných odrazových plôch.
V tomto prípade sa nám na korunke odrážal remienok hodiniek. Museli sme umiestniť odrazovú plochu, tak aby sa zobrazila na korunke. Tým sme zakryli takmer celé hodinky. Následne sme korunku vymaskovali a spojili s pôvodným obrázkom.
Náročnosť prevedenia veľakrát nespočíva len v technike retušovania, ale v dôkladnom zafixovaní hodiniek. Táto technika je doslova závislá na precíznosti. Pri manipulácii s odrazovými plochami sa hodinky medzi jednotlivými zábermi nesmú pohnúť. Už pri malej zmene polohy alebo úhlu jednotlivé zábery nesedia presne a musia sa nafotiť znova.
Digitálny kompozit je relatívne jednoduchý trik, ktorým sme získali kontrolu nad nechceným odrazom a vytvorili na prvý pohľad bezchybnú fotografiu. Pri použití tejto techniky nie sme samozrejme limitovaní použitím iba dvoch záberov. Spájať môžeme ľubovoľný počet záberov.
Ďalšie využitie tejto techniky nájdeme aj pri fotografovaní ciferníka hodiniek. Ako sme si už spomenuli v treťom článku tejto série, ciferník fotíme s ručičkami nezakrývajúcimi logo výrobcu alebo názov modelu. Ručičky sa samozrejme stále pohybujú a bez použitia techniky compositingu by sme museli doslova čakať na správny okamih. My si však zodvihneme korunku, nastavíme ručičky do potrebnej polohy a zodvihnutú korunku odmaskujeme.
Fantázii sa naozaj medze nekladú. Nie sme obmedzení len na modifikovanie odrazov alebo fixovanie polohy ručičiek. Spájaním viacerých záberov dokážeme vytvoriť aj kreatívne svetelné podmienky. V tomto prípade kombinujeme protisvetlo, hlavné a doplnkové svetlo. Vytvorením viacerých záberov s rôznym nasvetlením získame väčšiu kontrolu, doladíme ich pomer a hodinky budú stále dokonale exponované.
Kontrast
Ďalším znakom profesionálnej fotografie je správne vyladený kontrast. Je pomerne jednoduché vyvážiť kontrast tak, aby vyzerala fotografia dobre na vašom monitore. Dobrá produktová fotografia musí však vyzerať dobre na rôznych monitoroch a to nie je ľahká úloha.
Ľudia budú pozerať na vaše obrázky no rôznych typoch monitorov. Niektoré budú mať horšie vlastnosti, iné lepšie. Čo majú však všetky konvenčné monitory rovnaké je rozsah zobrazovaných farieb. Všetky používajú farebný model RGB. Vo väčšine prípadov majú cenovo dostupné monitory farebnú hĺbku na farebný kanál 8 bitov. Toto už môže znieť dosť technicky a preto to zjednoduším. Väčšina monitorov dokáže zobraziť iba 255 odtieňov tej istej farby.
Znalosť tejto hodnoty nám pomôže správne vyladiť fotografie pre široké spektrum monitorov. Hodnota 0 je úplne čierna, pričom 255 je zasa úplne biela. Samozrejme si môžete povedať, že úplne čierna na jednom monitore nie je to isté ako na inom.
Pri nastavovaní kontrastu si musíme dávať pozor na hodnoty v najtmavších a najsvetlejších miestach. Ak chceme povedzme zachovať detaily látky na čiernom tričku, tak ideálne sa budeme pohybovať v rozsahu 20 až 25. Aj keď to už nie je úplne čierna, človek však pochopí, že fotografované tričko je čierne. To isté platí aj v prípade bieleho trička. Aby sme zachovali detaily látky budeme sa pohybovať v rozmedzí 240 až 245. Všetko nad už by sa mohlo zdať úplne biele a všetko pod už by mohlo napovedať, že tričko je jemne šedé.
V ideálnom prípade by ste mali na svojom monitore vidieť jasne rozdiel medzi susednými odtieňmi. Niekedy je však kontrast monitora tak veľký, že dôjde k ich zliatiu. Tým dochádza ku strate informácii vo svetlých a tmavých častiach fotografie. Bohužiaľ, pri zle nastavenom monitore už nevieme zabezpečiť správne zobrazenie, aj keď je kontrast fotografie vyladený správne.
Globálny kontrast sme nastavili, je čas zamerať sa na detaily. Cieľom produktovej fotografie je upútať pohľad zákazníka na určité detaily alebo určité vlastnosti fotografovaného predmetu. Aby sme jeho pohľad dostali tam kam chceme, zvýšime kontrast v danom mieste. Ja používam na zvýraznenie detailov dve techniky.
Dodge and burn (zosvetlenie a stmavenie). Jedná sa o techniku, pri ktorej lokálne štetcom jemne zvýrazňujeme rozdiel medzi svetlými a tmavými miestami na fotografii. Dodávame tak detailom dojem väčšej plasticity a vytvárame takmer až trojrozmerný dojem.
Ja osobne používam pri retušovní tablet Wacom, ktorý mi umožňuje pohybom ruky presne kopírovať hrany detailov. Ďalšou jeho výhodou je možnosť meniť množstvo aplikované efektu pomocou tlaku, ktorý rukou vytváram. Je to prirodzený spôsob, ktorý veľmi pripomína prácu s reálnym štetcom. Výsledná fotografia je oveľa lepšie a precíznejšie prepracovaná práve s použitím tabletu v porovnaní s klasickou myšou.
Lokálny kontrast. Ďalšia technika, ktorú používam na zvýraznenie detailov alebo jemných textúr. Jedná sa o zvýšenie kontrastu medzi jednotlivými farebnými odtieňmi bez zmeny celkového kontrastu na fotografii. V Photoshope ho nájdete vo forme rôznych typov filtrov, avšak nie je priamo dostupný a musí sa zvlášť dokúpiť. Je niekoľko externých programov (pluginov), ktoré ponúkajú tento filter. Jedným z najlepších je plugin Color Efex Pro alebo Viveza od spoločnosti Nik.
Ostrosť
Po dokončení všetkých úprav je čas fotografiu pripraviť na jej špecifické použitie. Posledným krokom je ostrenie. V závislosti od zobrazovacieho média budeme aplikovať množstvo ostrenia. Dobrou praktikou je nechať ostrenie až úplne na záver. Pravdepodobne budeme vytvárať niekoľko rôznych verzii pre web (klasické monitory a monitory s vysokým rozlíšením) a pre tlač.
Existuje niekoľko rôznych techník na ostrenie fotografii počas postprodukcie. Odporúčam vyskúšať hlavne prácu so Smart sharpen filtrom, ktorý je dostupný v základnom balíku filtrov vo Photoshope. Všetky techniky pracujú na podobnom princípe. Jemne zvyšujú kontrast na hranách alebo susediacich pixeloch. Nevýhodou býva pri klasickom zostrovaní zvýšenie digitálneho šumu v oblastiach, ktoré neobsahujú žiadne hrany. Tento nežiadúci efekt sa dá vymaskovať, ale samozrejme predlžuje to prácu s retušovaním. Spomínaný Smart sharpen dokáže inteligentne aplikovať viac efektu na hrany a menej na ostatné plochy. Šetrí nám tým čas, ktorý by sme trávili nad maskovaním šumu. Taktiež môžeme uplatňovať rôzne nastavenia oddelene v oblastiach svetiel a tieňov.
Ostrenie fotografie pre klasické monitory si vyžaduje jemnejšie nastavenie ako pre tie s vysokým rozlíšením. Má to za následok veľkosť pixelov. Tlačiarne s vysokým rozlíšení tiež produkujú malé rozostrenie z dôvodu zväčšenia bodu pri tlači. Ten sa dá tiež eliminovať správnym zostrením a Smart sharpen filter je tu veľmi užitočný pomocník. Z praxe zistíte aké nastavenie je vhodné pre konkrétnu tlačiareň.
Na záver by som už len spomenul, že ostrenie pre web aplikujeme na obrázok ešte pred jeho samotným zmenšením. Vyostrený obrázok potom zmenšíme pomocou interpolácie Bicubic sharper, ktorá je jednou z možných nastavení pri zmenšovaní obrázka vo Photoshope. Zabezpečíme mu tým vysokú kvalitu a na webovej stránke sa bude stále krásne ostrý.
Príprava fotografie pre reklamnú kampaň
Ako som už spomínal v druhom diely tejto série, použitie fotoaparátu so snímačom s vysokým rozlíšením nám dáva väčšie možnosti pri príprave marketingových materiálov.
Ak viem, že klient bude potrebovať zábery okrem e-shopu aj na bannery a do katalógov, pripravujem scénu úplne inak. Na záberoch nechávam zámerne väčší „prázdny“ priestor, do ktorého sa umiestni grafika alebo text. V prípade potreby sa dá tento priestor ešte zväčšiť, čo vytvára naozaj veľkú flexibilitu pri príprave rôznej grafiky a úprave výslednej kompozície.
Je to veľmi efektívne riešenie pre zákazníkov, ktorí dostavajú z jednej fotografie hneď niekoľko úplne rôznych marketingových materiálov.
