Ako vzniká produktová fotografia – 3. časť, fotografovanie

Naposledy sme si rozobrali, aké vybavenie budeme na fotografovanie hodiniek potrebovať. Tento diel bude zameraný na proces fotografovania. Pozrime sa teda spolu, čo všetko si také fotografovanie obnáša. 

Príprava

Možno to bude znieť prekvapivo, ale základom dobrej produktovej fotografie je príprava. V závislosti od želaného výsledku môže zabrať niekoľko hodín, ale môže presiahnuť aj niekoľko dní. Vždy záleží od konkrétneho projektu a požiadaviek klienta. Skúsim priblížiť niekoľko vecí, na ktoré treba myslieť pred tým, ako stlačíme spúšť.

Scéna a pozadie. Pozadie, na ktorom budeme hodinky fotografovať vo veľkej miere vplýva na celkový efekt. Nesprávne zvolené pozadie môže zruinovať celú snahu. Drahé hodinky na ňom nevyniknú a nepresvedčia nikoho o tom, že sú drahé. Preto by sme mali pri voľbe prihliadať aj na estetickú stránku. Tu máme niekoľko možností. Môžeme napríklad zvoliť farebne príbuzné pozadie a hodinky od neho „oddelíme“ pomocou správneho nasvietenia. Môžeme zvoliť aj komplementárne farebné kombinácie. Tie svojim farebným kontrastom dovolia hodinkám dostatočne vyniknúť aj bez špeciálneho osvetlenia (napr. červený remienok a tyrkysové pozadie, modrý remienok a žlté pozadie alebo klasická čierno biela kombinácia). Okrem farby pozadia zohráva svoju úlohu aj jeho materiál. Dokáže fotografii dodať ďalší rozmer a výrazne zlepšiť celkový dojem. 

Pri jednom fotení bolo zámerom použiť ako podklad kameň. Ako prvé som si musel zadovážiť vhodné kamene rôznej veľkosti, tvaru a druhu. Je ťažké odhadnúť koľko kameňov bude potrebné. Vždy sa musí počítať s určitou rezervou, aby sa zbytočne neobmedzili možnosti pri fotografovaní. Tieto kamene sa musia vyčistiť (vykefovať vo vode) a ešte tesne pred fotografovaním povysávať. Iba tak budú vyzerať bezchybne a nemusia sa neskôr zbytočne retušovať. Nielen produkt musí vyzerať dokonalo. To isté platí aj pre pozadie a ďalšie rekvizity.

Čistota. Veľkú časť zaberie dokonalé vyčistenie. Na fotenie používam fotoaparát s vysokým rozlíšením. Ten v kombinácii so špičkovými objektívmi dokáže odhaliť každé zrnko prachu, nečistotu alebo odtlačok prsta. Ak by sa nachádzal odtlačok prsta napríklad na sklíčku, tak musíte všetko fotiť odznova. Len veľmi ťažko by ste ho odstránili retušovaním.

Veľký rozdiel je pre fotografa aj to, či dostane hodinky úplne nové alebo ide napríklad o prototyp. Ten už mnohokrát prešiel rukami celého vývojového a marketingového oddelenia. Budú na ňom s veľkou pravdepodobnosťou drobné oškreniny, poškodenia, odtlačky prstov a zrnká prachu. Mnohé veci voľným okom ani nezbadáte, ale prejavia sa až v protisvetle. Takéto drobnosti potom značne predĺžia retušovanie.

Produktová fotografia je veľakrát “práca v rukavičkách” :-)

Manipulácia. Veľký dôraz treba venovať aj bezpečnosti produktu pri fotografovaní. Hodnota hodiniek sa pohybuje v tisícoch eur a preto nemôže prísť k poškodeniu. Len málokto si uvedomí ako ľahko sa poškriabe leštený kov na hodinkách. Časti, ktoré sa dotýkajú podkladu podlepujem páskou alebo ich pokladám na špeciálny vosk. Ten zabráni ich poškodeniu a zlepšuje stabilitu produktu pri hľadaní toho správneho uhlu.

Kompozícia

Scénu aj hodinky máme prichystané, zostáva nám ich kompozične umiestniť. Mnohokrát ide o pomerne jednoduché umiestnenie do určitého uhla. Niekedy sa však musia vytvoriť špeciálne uchytenia, ktoré nám hodinky budú držať presne ako potrebujeme. Nemôžu byť viditeľné v zábere alebo sa musia dať jednoducho odstrániť pri retušovaní. Väčšinou sa musia vyrobiť na mieru. Ich výroba môže zabrať od niekoľkých hodín až po celé dni. Dôležité sú najmä pri katalógovom fotení, kde všetky hodinky musia mať rovnakú pozíciu.

Malým, ale veľmi dôležitým detailom je poloha ručičiek. Možno ste si to nikdy nevšimli, ale ručičky sú vždy umiestnené tak, aby nezakrývali logo výrobcu alebo názov modelu.

Svetlo

Hodinky máme už nastavené v zábere presne tak, ako potrebujeme. Teraz nastáva čas správne ich nasvetliť. Počas analýzy v prvom článku sme si našli niekoľko chýb, ktoré sa budeme snažiť odstrániť. Každá jedna z nich je spôsobená práve nesprávnym nastavením svetiel.

Je ťažké vytvoriť nejaké všeobecné pravidlo na rozmiestnenie svetiel. Väčšinou používam 3 svetlá v kombinácii s difúznymi a odrazovými plochami. Na každý model hodiniek platí trošku iný postup v závislosti od ich materiálu a tvaru. Dokonca stačí, aby hodinky mali rozdielny tvar sklíčka (vypuklý, alebo rovný) a každé svietenie si bude vyžadovať úplne iné nastavenie.

Začínam s jedným hlavným svetlom, ktoré rozptýlim cez difúzny panel. Druhé svetlo použijem ako protisvetlo. Následne pridávam ďalšie bodové svetlo, ktorým dolaďujem nasvetlenie detailov. V prípade potreby ešte pridám doplnkové svetlo a reflektory. Keďže hodinky sú malý produkt, posun svetiel o pár centimetrov môže celé nastavenie posunúť k perfektnému výsledku alebo ho úplne degradovať.

U niektorých modelov potrebujem zachytiť a odprezentovať iluminiscenciu ciferníka. Ľudské oko dokáže toto jemné svetlo zachytiť bez problému, fotoaparát však nie. Preto si musím pomáhať špeciálnou UV lampou, ktorá dodá svetlu vychádzajúcemu z ciferníka oveľa väčšiu intenzitu. 

Fotografovanie

Hodinky sú nasvietené a my máme veľkú časť práce za sebou. Teraz si spolu rozoberieme zopár techník, ktoré sa nám hodia pri ich fotení.

Tilt-shift. Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku, tento objektív dokážeme s výhodou použiť v prípadoch, keď nemáme hodinky kolmo na snímač fotoaparátu. K dobrej prezentácii potrebujeme udržať hĺbku ostrosti na celom ciferníku. Aby sme získali čo najväčšiu hĺbku ostrosti, natočíme pohyblivú časť objektívu. Snažíme sa ju dať do takého uhlu, ktorý sa v čo najväčšej miere zhoduje s natočením hodiniek. Hĺbku ostrosti ďalej zväčšíme použitím správnej clony. Vo väčšine prípadov sa budeme hýbať niekde medzi F8 až F16 v závislosti od aj objektívu a snímača fotoaparátu.

Fotoaparáty s veľkým rozlíšením snímača sú viac obmedzené pri voľbe clony. Už niekde pri F16 alebo dokonca F11 dochádza u nich k viditeľnej difrakcii svetla. Fotografia sa vďaka tomuto optickému úkazu stáva menej ostrou aj napriek vyššej hĺbke ostrosti. Platí pravidlo priamej úmernosti. Čím je väčšie rozlíšenie snímača, tým je aj fotoaparát náchylnejší na negatívne efekty difrakcie. Samotná difrakcia vzniká pri každom type objektívov a snímačov, no na snímačoch s veľkým rozlíšením ju budete pozorovať už pri nižšom clonovom čísle.

Pri tomto zábere je ciferník hodiniek natočený pod určitým uhlom. Preto je potrebné použiť tilt-shift objektív, pomocou ktorého udržíme požadovanú hĺbku ostrosti. Všimnite si aj X-Rite Color Checker Passport, ktorý mi umožní dosiahnuť farebnú vernosť a vyvážiť skreslené farebné odtiene.

Focus stacking. Túto techniku použijeme, keď chceme dosiahnuť naozaj extrémnu hĺbku ostrosti. Ide o spojenie série viacerých obrázkov v postprocese. Každý obrázok v sérii je zaostrený na iné miesto a vo výslednej fotografii sa použije práve to miesto, kde je daný obrázok najostrejší. Ostatok sa vymaskuje a doplní z iných obrázkov v sérii. Výhodou tejto techniky je, že dokážeme minimalizovať negatívne dopady difrakcie a nepotrebujeme tilt-shift objektív. Nevýhodou extrémnej hĺbky ostrosti je v niektorých prípadoch jej neprirodzenosť. Človek pri pohľade na fotografiu stráca pojem o veľkosti daného predmetu. Veľká hĺbka ostrosti mu automaticky evokuje veľké predmety. 

Polarizačný filter. Okrem hĺbky ostrosti nám niekedy robia problémy aj nechcené odrazy na sklíčku hodiniek. S výhodou vtedy môžeme použiť polarizačný filter. Ten dokáže čiastočne alebo úplne odfiltrovať odrazy z prostredia alebo svetla. Umožní nám tým neskreslený pohľad na ciferník. V niektorých prípadoch dokonca ani polarizačný filter nasadený na objektíve nedokáže odfiltrovať úplne všetky odrazy. Vtedy je potrebné použiť dvojitú polarizáciu. Pri nej nasádzame polarizačný filter aj na samotné svetlo, ktoré spôsobuje nechcené odrazy na sklíčku. 

Tethering. Pri fotení vždy spájam fotoaparát s počítačom. Nafotené obrázky sa mi priamo sťahujú do počítača a ja si ich môžem skontrolovať na veľkom skalibrovanom monitore. Ďalšou výhodou je diaľkové ovládanie spúšte a ostrenia. Minimalizujem tým riziko rozmazania záberu, ktoré by inak hrozilo pri manuálnom stlačení spúšte.

V tomto bode sa nám podarilo hodinky nafotiť presne tak, ako sme chceli a posledná vec, ktorá nám ostáva je retušovanie a príprava grafiky pre marketingovú kampaň. O tom si ale povieme nabudúce v ďalšom, poslednom, článku tejto série.